Súčasnosť

Poloha obce :

Klieština je obec, ktorá leží v Trenčianskom kraji, okres Považská Bystrica, rozprestiera sa v Podjavorinskej vrchovine. Poloha je 49°11) s.g.š., 18°21) v.g.d., vzdialenosť od Bratislavy 174 km, rozloha katastra je 531 ha, počet obyvateľov pri poslednom sčítaní ľudu je 379. Cez obec preteká potok Radotina. Priemerná nadmorská výška je 430 m a od Pov. Bystrice leží na JZ 17km. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje obec kopcom Javorníčkom – 611 m a najnižšiu nadmorskú výšku má v miestach, kde Klieštinský potok Radotina opúšťa hranicu chotára obce. Toto priesmykové údolie je veľmi pekné a vyznačuje sa hlavne tichosťou, ktorú udržuje jeho odlúčenosť od mechanizovaného hlučného sveta. Vrchnejšie časti kopcov sú porastené lesmi, ktoré sa niekde ticho vtláčajú do údolia. Údolie je z časti zastavané, z časti posiate políčkami gazdov, vo vyšších častiach lúkami a pasienkami. Samotný kataster obce je mierne svahovitý a tak má typický charakter horskej oblasti.
Obec hraničí s Hatným, Dolnou Marikovou, Hoštinou a Prosným. Obec má pretiahnutý tvar od širšieho východu k užšiemu západu. Celková poloha obce je veľmi výhodná a dolina, v ktorej sa nachádza, je mierne otvorená k juhu, smerom na Púchov, pokračujúc na Považie. Od severu je chránená zas mohutnou hradbou pohoria Javorník, o ktorom sa dozvieme z nasledujúcej kapitoly. Podľa zemepisných súradníc, obce sa nachádza 49° a 12´ severnej šírky a 18° 23´ východnej dĺžky. 

Podnebie :

Obec sa nachádza uprostred mierneho pásma severnej pologule, ktoré je charakterizované pravidelným striedaním štyroch ročných období : jari, leta, jesene a zimy. Podnebie je ovplyvňované nadmorskou výškou a prenikania severných vetrov a preto sa prejavuje dosť nepriaznivo v dlhých a tuhých zimách s množstvom snehu, hlavne vo vyšších severných stranách. Jar býva pomerne dlhá a chladná, s množstvom zrážok, čo nepriaznivo vplýva na poľnohospodárske práce. Letá bývajú pomerne teplé s množstvom ohlušujúcich búrok a hlavne vtedy, keď sú mračná dosť nízko, zahaľujúc vrcholce kopcov ich závojom. Priemerné januárové  teploty  sú 6°C, júlové 19°C a na priemernú ročnú teplotu pripadá približne 10°C teploty. V chladných obdobiach sa stáva, že teplota klesá až pod - 20°C a zas v letných obdobiach vystupuje až po 30°C v tieni. Veľmi priaznivo pôsobí na celú dolinu príliv teplejšieho vzduchu z Považia a bezpečná ochrana pred priamym prílivom chladného vzduchu zo severu, ktorú zabezpečuje hradba pohoria. Na vodné zrážky je obec bohatá. Ročný priemer dosahuje cca 600 mm zrážok. Zrážok má najviac jar, jeseň a zima. No nie je to vždy pravidlom. Najviac nepríjemností spôsobí prietrž mračien. Nebezpečné bývajú aj letné suchá, lebo miestne zdroje vody sú aj tak dosť malé, ba skoro vysychajú.

Rastlinstvo a jeho výskyt :

V smerkových lesoch rastie : plavia jedĺová, praslička lesná, kopytník európsky, kyšelnia deväťlistá,  kyslička obyčajna, čarkáč hájny, lipkavec okrúhlolistý, srnovník purpurový, ostrica lesná...
Na okrajoch smrekových lesov rastie : plavúň obyčajná, knotovka červená, hruštička okrúhlolistá.
Na poliach a poľných cestách :  praslička močiarna, iskerník rolný, mak vlčí, horčica roľlná, rešucha vonnovka, kyseĺnica žľaznatá, roripa lesná, fialka trojfarebná, hviezdica prostredná, knotovka biela, morlík biely, .....
Na močiaroch rastie : praslička močiarna, praslička riečna, iskerník plazivý, žerušnica lúčna, pichliač potočný, pichliač zelený, barička močiarna, ostrica oddielová ...
Na okrajoch lesov a pasienkov rastie :   plavúň obyčajný, papradie orlíčie,  knotovka červená, pakost lesný, čučoriedka obyčajná, čmeľ hájny, materina dúška, bodliak tŕnistý,..
Na lúkach rastú :  orlíček  obyčajný, iskerník prudký, fialka psia, fialka srsnatá, hviezdica trávovitá, štiav kyslý...
V krovinách rastie : blýskač jarný, plamienok plotný, rascemak lekársky,  hviezdiva veľkokvetová, rožec roľný, buk lesný, dub zimný, topoľ čierny, vŕba krehká, jelša sivá,  prvosienka jarna...
V listnatých stromoch sa nachádza : veternica hájna, iskerník zlatožltý, dymian dutá,  hviezdica hájna,  lipa srdcovitá, lipa veľkolistá,  hluchávka žltá...
Do vegetácie zasiahol podstatne človek už dávno a využil

Živočístvo : 

Zo zveriny v minulosti tu žil medveď aj vlk. Teraz sa tu zdržiava :  jeleň, srna, diviak,  zajac, líška, kuna, jazvec, veverica. Z vtákov sa tu zdržiava : tetrov, hlucháň, holniak a bažant, jastrab veľký, jastrab, myšiak, krahulec, výr- sova, dudok, kuvik, vrana, sojka orešnica, sojka čierna, ďateľ, žlny, sýkorka, strnádka, vrabec.
 Na leto prilietajú lastovičky a niekedy sa objaví aj bocian. Po prvej svetovej vojne sa veľmi znížili stavy lovnej zveriny, lebo sa rozrástlo pytliactvo. Keď toto bolo aspoň čiastočne likvidované, prišla druhá svetová vojna a s ňou partizánske hnutie, ktorého členovia, v záujme zachovania života, sa živili aj lovnou zverinou. V terajšej dobe starostlivou ochranou poľovníkov je stav uspokojivý. V zime sa divá zver prikrmuje.
Z domácich zvierat  si zasluhujú pozornosť chov volov, ktoré v minulosti zaručovali človeku vykonávanie ťažkých prác. Dávali človeku tiež mäso a kožu, prípadne pri predaji peniaze. tento chov už nejestvuje. Zanikol niekedy medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Ináč , ako sa chovali, aj sa chovajú kravy, upadol jedine plemenných býkov. Aj chov oviec v týchto chudobnejších krajoch bol značne rozšírený. Dávno je tu udomácnený chov ošípaných.
V potoku ešte pre nedávnom žilo hodne rýb a rakov. Teraz je už potok prázdny. Dôvodom je použivanie umelého hnojiva, z ktorého sa po vysiatí dostáva časť aj do vody. Že v minulosti tu bol veĺľký počet rýb, svedčí aj miestny názov Rybníky. Boli to ryby : pstruhy, a hlavatky.