História

Prvá zmeinka o obci pochádza z roku 1408, kedy bola obec spomínaná pod menom Klystyna a v roku 1438 ako Kleschyne. Názov dediny prešiel dlhým vývojom ktorý trval od roku 1408 a úplne sa ustálil až v roku 1920. V obci sú dva hlavné miestne názvy. Je to Richtárovce a Stražisko. Oba tieto názvy majú historický nádych. Richtárovce sú pomenované podľa dávnejšieho poslania- keď sa v tejto časti obce volili richtári. Bol tu údajne zvolený aj prvý richtár. A potom ďalší. Na Stražisku údajne boli dávno postavené stráže pri príchode nejakého nepriateľského vojska. Možno sa jednalo o Turkov, prípadne Husitov. Ďalšie miestne názvy sú Pri dube. Je to štvorcová plocha cca 3 ha a meno jej zostalo od veľkého duba, čo sa tu nachádzal. Bukoviny- pasienky a hora v tvare nepravidelného trojuholníka s 30 hektárovou plochou. Názov dostali pravdepodobne od mohutného bukového porastu, ktorý neskoršie obyvatelia vyrúbali. Hliníky- majú neplodnú pôdu, vo svahu cca 1 ha. V minulosti odtiaľto ľudia brávali hlinu, hlavne na bielenie bytov , keď nebolo vápna ani peňazí naň.Rybníky – sú v okolí potoka, s rozlohou 5 hektárov, pokryté políčkami. Ľudia hovorili, že kedysi tu bolo veľa rýb ale postupne pramene slábli a aj ryby prestali existovať. Zachovalo sa jedine meno. V roku 1408 daroval kráľ Žigmund obec Vavrincovi z Lieskova. Rodinu Lieskových neskôr vystriedal vo vlastníctve rod Hatňanských. Od roku 1439 sa Klieština nachádza medzi obcami hradného panstva Považská Bystrica , keď sa vlastníkmik panstva stala rodina Podmanických. V minulosti bola zemianskou dedinou. Z remesiel sa darilo najmä košíkárstvu a sitárstu. K významným pamiatkam obce Klieština patrí drevená zrubová zvonica, ktorá bola postavená v roku 1916. Zohrala veľmi dôležitú úlohu v tej dobe, pretože ľudia sa časove orientovali podľa zvonenia. V roku 1947 bola v obci postavená drevená škola, ktorá zlepšila podmienky pre vzdelávanie detí. Táto škola však v roku 1956 vyhorela a viac v obci postavená nebola.


Erb obce Klieština
Historickú symboliku obce Klieština poznáme podľa odtlačkov dvoch historických pečatidiel obce. Obe ich publikoval J. Fojtík vo svojej práci o erboch a pečatiach miest a obcí. Staršia pochádza z r. 1764 a jej kruhopis znie SIGIL (lum).P(ossessionis).KLESCINA. V strede pečatného poľa je zobrazený vztýčený medveď) a pred ním ker, či strom. Medveď je aj ústredným motívom mladšej pečate obce z osemdesiatych rokov 19. Stor. s kruhopisom PEČAĎ OBCE KLIESTINA. Medveď je to však obrátený a vyrastá spomedzi dvoch skrížených vetvičiek. Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické, vexillogické a sigilografické zákonitosti, pravidlá a zvyklosti. Spomedzi dvoch spomenutých historických pečatí sa ako výhodnejšia javila staršia, ktorá je jednak svedectvom starobylosti a jednak heraldicky zaujímavejšia. Erb obce Klieština má teda túto podobu: v modrom štíte v čiernej pažití vztýčený zlatý medveď s červeným jazykom a striebornej zbroji, prednými labami siahajúci na štíhlu striebrokmennú zlatolistú lipu.

Vlajka obce Klieština

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej(3/9), žltej (1/9),červenej (1 /9), bielej (1/9) a čiernej (3/9). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi , siahajúcimi do tretiny jej listu.

Pečať obce Klieština
Je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom obec Klieština. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.


Vzhľad obce v minulosti 
Do obce viedla valcovaná prašná cesta k obchodu. Od jej skončenia ďalej obcou pokračoval obyčajná poľná cesta. Po oboch stranách sa rozkladali domky. V obci sa nachádzali 2 verejné studne. Obec mala spolu 120 domov. V roku 1945 sa pristavilo ešte 43 domov.

Poľnohospodárstvo
Povesť o vzniku obce hovorí, že ľudia kliesnili tŕnie. Od vykučovania lesov a krovín, pozemky prechádzali do každodenného obrábania. Neskoršie sa poľnohospodárstvo stalo jediným zdrojom zamestnania a obživy obyvateľstva.

Živočístvo
V dávnych dobách tu žil medveď aj vlk. Teraz sa tu zdrživa jeleň, srna, diviak, zajac, kuna, veverica..... . Veľké množstvo hmyzu sa objavuje v povetrí. V minulosti zaručoval človeku vykonávanie ťažkých prác hlavne chov volov, ale taktiež mu dával mäso, kožu a pri predaji aj peniaze.  Ďalej chovali husi, sliepky, morky, holuby, zajacov a kravy.  Chov  volov a koní postupne zanikol a nahrádzala ich strojová technika. 
 

Školstvo
Vzdelanie žiaci získavali spojomocným domácim spôsobom. Žiaci sa zišli raz do jedného domu inokedy do druhého. Neskoršie sa tieto pomery zlepšujú. Prvá zmienka o škole bola z roku 1760, keď bola postavená škola v Dolnej Marikovej . Najstarším učiteľom bol Bartka v roku 1846 - 1849. Do tejto školy chodili aj deti z Klieštiny, bola to ich najlepšia možnosť i za cenu ďalekej dochádzky. Po postavení školy v Hatnom sa situácia v dochádzke zlepšila. Najlepšie podmienky nastali až v 1947, keď bola v obci postavená drevenná škola. Tá však v r. 1956 vyhorela a viac v obci škola postavená nebola.

Verejné budovy a ich poslanie
Táto maličká obec mala iba 2 hlavné verejné budovy.
1. Budova MNV, postavená v r. 1965 na spôsob chatky 
2. Obchod s pohostinstvom  - bol postavený v r. 1961. 

Kultúra obyvateľstva

Kultúrny oddych po práci bol zapezpečený mimo obce, v kultúrnom dome v Dolnej Marikovej , prípadne v Udiči. Obec bola elektrifikovaná v roku 1960. V obci bolo 98 rádiopríjmačov a 10 televízorov. Občania si zakúpili 86 práčiek a 4 chladničky. Osobný automobil nevlastnil nik, no bolo v obci 25 motocyklov.

Povesti
Najviac starosti obyvateľom robilo tŕnie, ktoré keď klčovali aj niekoľko rokov za sebou, tŕnie stále rástlo. Zdalo sa im to skoro neuveriteľné a preto oblasť , v ktorej zápasili s tŕnim a kliesnili ho, nazvali Klieštinou. Zapísané podľa V. Galkovej.

Národopisné zvyky a povery
- Dobre prevedené oblievačky na Veľkú noc, znamenajú pre mladé dievčatá čerstvý a veselý život cez celý rok.
 - Na sviatok Lucie sa deti nepúšťajúbehať po susedných domoch. Ak by náhodou nejaké dieťa prišlo do domu a v tomto dome by sa v roku stala nehoda, tak nešťastie nesie on v plnej miere.
- Deti na Štedrý deň musia dobre poslúchať, aby neboli bité, ak v tento deň niektoré dostane bitku, budú bité celý rok.
- Na Božie narodenie gazdovaia uväzujú na stromky slamu, aby boli cez celý rok zdravé a priniesli bohatú úrodu. Tiež sa nezametá izba a nerobia odkladné práce, aby v roku neprišlo na rodinu nečakané nešťastie a nebezpečenstvo.
- Na jar ak videl človek bieleho motýľa, znamenalo to preňho celoročnú radosť a spokojnosť. Ak videl kávového mohol si byť istý , že celý rok bude mať dostatok peňazí a prípadne zbohatne. Ak videl čierneho , celý rok bude mať smutný alebo niekto zomrie.